**************************************************************** * * * ROBITE SEMESTRALNY PROJEKT, DIPLOMOVKU ? * * * **************************************************************** PRECITAJTE SI TOTO ! Netvrdim, ze je to nejaky uzasny navod, ale myslim ze obsahuje vsetky najdolezitejsie informacie pre vas vsetkych studujucich. Ak tam nenajdete nic nove, budte radi, ste dobri, mate schopnosti! Bohuzial mam skusenosti, ze nie kazdy je taky a preto som vyprodukoval tento poucny text. Verzia Februar 2000, J.S. (povodne to malo byt zopar poznamok v ASCII kode, ale nejak sa to rozrastlo, mozno to prerobim) =========================================================================== V tomto texte vysvetlujem, co sa pozaduje od studenta a tiez co si ma student s tym vsetkym pocat. Uvedene informacie vychadzaju z potrieb na danej skole a katedre, avsak mnohe z nich je mozne zovseobecnit. Informacie konzultujte s Vasim konzultantom, ktory by mal najlepsie vediet co a ako sa vyzaduje a ocakava vo Vasom konkretnom pripade, na Vasej katedre a skole. Tieto informacie vychadzaju z potrieb Fakulty elektrotechniky a informatiky, hodia sa pravdepodobne pre vsetky skoly technickeho a prirodovedneho smeru. =========================================================================== Obsah ----- -1 Uvodne slovo 0 Zakladny predsudok u niektorych studentov 1 Rozvrh prace na projekte (diplomovke) 1.1 Prvy semester 1.2 Druhy semester (u nas letny) 1.3 Diplomova praca, alias treti semester u nas 2 Formalne nalezitosti prace 3 Logicke casti prace 3.1 O com je abstrakt a ako ho napisat 3.2 O com je uvod? 3.3 O com je struktura prace? 3.4 O com je zaver? 4 Prezentacia a obhajoba prace 4.1 O com je oponentsky posudok a posudok veduceho 4.2 Co chce a potrebuje pocut a vidiet komisia 4.3 Co mate robit ked sa tam postavite 5 Najcastejsie chyby 5.1 Chyby v textovej casti prace 5.2 Chyby pri prezentacii =============== -1 Uvodne slovo =============== V uvode si neodpustim poznamku, ze nase technicke skoly nepoznaju, co je to vyucovaci predmet retorika. Retorika je o tom, ako slovom a pismom prezentovat seba, svoje nazory, svoju pracu... Nasledky vidno kazdorocne pri pisomnych pracach studentov a obhajobach tychto prac. Tu vobec nejde o problem vediet pisat i/y a podobne detaily. Tu je ten problem daleko horsi.... Pri svojej praci so studentmi mam po rokoch dojem, ze samotny predmet studia a prace ani nie je tym hlavnym co robim. Predovsetkym sa venujem natlkaniu takych veci do hlav studentov, ako maju pisat, prezentovat, prejavovat svoju pracu a seba. Po mnohych rokoch sedenia a mlcania v lavici a ucenia sa ucebnej latky to uz nikto ani nevie. ============================================ 0 Zakladny predsudok u niektorych studentov ============================================ Student (a aj mne to stale este zostava v krvi) si mysli, ze 90% prace na projekte je usilie cosi vygenerovat (program na danu temu...), 9,9% prace zabera napisanie spravy, dokumentacie, atd... a 0,1% prace je prist kamsi a chvilu sa tam potit a cosi rozpovedat o tom ako to robil. Totiz naozajstna skutocnost konverguje nebodaj az k tretinovemu pravidlu. Extremnym prikladom je, kolko ocenuju televizne stanice kazdych par minut reklamy a cosi podobneho (teda nekomercneho) sa od Vas ocakava pri obhajobe prace, kde si robite reklamu sebe a svojim znalostiam a treba to dobre vopred pripravit a premysliet. Faktom tykajucim sa pisania textu prace je, ze za den toho vela nenapisete (1-5 stran) a ak niektory den napisete viac, tak tyzdenny priemer asi neovplyvnite. A usilie cosi vygenerovat sa nakoniec moze az stracat kdesi medzi hromadou inej prace (studovanie literatury, pisanie, diskusie o probleme...). Normalne je, ze ked chce manazer o comsi zodpovedne rozhodnut, tak si najprv obstara maximum informacii a nakontaktuje sa na ludi ktori vedia odpovedat na odborne otazky a s tym obvykle zabije hromadu casu ale tym si ho zaroven aj usetri... * * * Odpoviem aj na dolezitu otazku, v com je rozdiel medzi vyucnym listom a inzinierskym diplomom, pretoze o tom studenti obcas akoby nevedeli a nikto im to nepovedal. Vediet to rozlisovat je duolezite hlavne pre tych, co pisu diplomovu pracu (semestralny projekt a pod.) v technickych oboroch. Inak by nemuseli spravne pochopit, co sa od nich ocakava. Charakter oboch stupnov je nasledovny: a) Vyuceny remeselnik ma na praci dolezite pracovne operacie, ktore by laik alebo fuser nikdy nezvladol. Podla daneho planu alebo konzultacie obstara potrebny material, vie zaobchadzat s high-tech pristrojmi a naradim a nainstaluje vam kable, rury, privezie do terenu raziacu techniku a zavrta ju do kopca, alebo vykona opravu na doske pocitaca a podobne. Co len chcete. b) Inzinier robi to iste, lenze pridava k tomu siroky informacny manazment. Ked ma postavit most, konzultuje rozlicne varianty vyhotovenia a aby sa mohli konzultovat treba ich podrobne zdokumentovat, zdovodnovat, odkazovat na ine doterajsie podobne riesenia a potom z toho ospravedlnit svoju volbu. Neda sa len tak prist s bagrom, betonom a zelezom, ako zenijna jednotka v boji, alebo instalater privolany na opravu potrubia. A po svojom odchode okrem uctu inzinier zanechava nazbieranu hromadu strukturovanej informacie pre tych, co pridu po nom a budu to udrzovat, prerabat, rozsirovat. ======================================== 1 Rozvrh prace na projekte (diplomovke) ======================================== Tu je napisane, ako to konkretne bezi tu, u mna. U inych a inde mozu byt odlisnosti, informujte sa. ================== 1.1 Prvy semester ================== Student ma po prvom semestri prace na projekte dolozit svoju pracu napisanim textovej spravy, ktoru predlozi v jednom exemplari, vytlacenu na papieri a pevne spojenu (nejakou sponkou). Textova sprava ma byt v rozsahu aspon 10 stran a ma mat charakter akoby napriklad odborneho clanku v casopise, ktory o niecom referuje. Existujuce poziadavky mozno zhruba zhrnut do tychto bodov: sprava ma splnovat formalne nalezitosti (vid cast 2), obsahovat text ku kazdej logickej casti (vid 3), vyvarovat sa hrubych nedostatkov (vid cast 5) a prekonat zakladny predsudok vacsiny studentov (vid cast 0). - Finalny text ma byt odrazom prace pocas semestra. A teda to co donesiete, mozu vsetci povazovat za vysledok prace 12 tyzdnov krat pocet hodin na projekt, ako je uvedene v studijnom programe (viete o tom?). - Nemusi to byt siahodlha slohova praca, nemusi byt ani do velkej hlbky programatorska/experimentalna, ale urcite ma byt interaktivna. O tom, ze mate temu, mate mat pristup k zdrojom informacii, mate konzultujuceho veduceho prace a mate prvy semester len na to, aby ste pracu rozbehli a ujasnili si, co budete naostro robit v druhom semestri. V pohlade tychto skutocnosti to vyzera predovsetkym na manazersku a informacnu cinnost, kedy sa treba rozhliadnut, zbierat informacie, pytat sa, skusat formulovat myslienky a smerovat k vytvoreniu konzistentneho myslienkoveho celku o danej teme, ktory sa zhmotni v sprave vo forme usporiadanych faktov, Vasich nazorov, otazok a prototypu cohosi co raz pride. Informacie treba zozbierat v co najvacsom pocte a utriedit, to je tiez praca! Co je tiez hodnotne a mozete (musite!) uviest do prace: ------------------------------------------------------- - Informacie z prestudovanych pramenov. Cokolvek pozerate, poznacte si bibliograficke udaje. A zopar poznamok o tom co tam bolo. Nie ze bezhlavo oxeroxujete co sa da, aj tak nikdy nebudete mat cas si to precitat a este nebodaj zistite ze ste na xerox zabudli poznacit bibliograficky udaj a nie je tam nic take vidno a cele ondenie sa po kniznici je potom pri pisani prace nevyuzitelne! Prestudovat nejaky zdroj informacii neznamena naucit sa ho naspamat (to Vam natlkli do hlavy na nizsich skolach), ale prepatrat ho a vytiahnut z neho ako rybu z rybnika fakty, ktore prave potrebujete. Konzultant by Vam mal poradit, ktora kniha sa oplati prestudovat cela a ktora nie. Dnes je ku kazdej teme hromada tensich aj hrubsich knih a elektronickych dat, ludia su grafomani. Obvykle vsetky knihy na rovnaku temu maju v sebe to iste, s vacsimi-mensimi rozdielmi a s roznou urovnou vysvetlenia. Pravidlo: hladajte najprv tenku knihu! (nechajte si poradit ktoru) a tuto si precitajte celu a ostatny tucet hrubych bifli k danej teme prelistujte a vytahujte len svoje hrozienka. Ak sa tym budete v buducnosti zaoberat, mozno precitate aj tie. - Nefungujuce pokusy. Cokolvek ste skusali a nefungovalo to, treba si to poznacit a napisat CO a KEDY nefungovalo, nenasli ste, atd. Nenechavajte na citatela, aby opakoval Vase neuspesne pokusy! - Otazky, na ktore ste nikde a u nikoho nenasli odpoved. Kto je mudry, nech odpovie. Mozno sa Vam podarilo sformulovat zaujimavu otazku a netreba ju zbytocne ututlavat! - Podrobny sci-fi PROTOTYPOVY opis, ako by mal vyzerat vysledok podla Vasej prvotnej predstavy (program, postup vypoctu, zostava pokusov ktore povedu k uzasnemu vysledku a podobne). Samozrejme ze realita to cele potom zmeni a uzemni, ale MUSITE alebo aspon by ste mali opisat a nakreslit Vasu predstavu o tom ake to bude. Ak nemate ziadnu, co vlastne robite??? Samozrejme ze tam k tomu napisete, ze to je plan, prototyp, uvodna nosna myslienka a bude sa na nej dalej pracovat. ================================= 1.2 Druhy semester (u nas letny) ================================= Po druhom semestri sa odovzdava na obhajobu aspon 2x vacsia textova praca, pricom ale tato praca ZAHRNUJE V SEBE aj vysledok prveho semestra! To z predosleho semestra zoberiete, s odstupom casu prerobite a urobite z toho vacsiu pracu. Znamena to, ze na cely skolsky rok potrebujete mat akusi koncepciu, s cim sa budete 10 mesiacov zaoberat. Aby ste zaciatkom leta neboli nuteni robit nieco trocha insie a potom vysledky zo zimy sa nedaju pouzit ani ako negativny priklad... Zatial co vysledok prveho semestra moze vystupovat ako nehotova otvorena studia, po druhom semestri by sa v tom mal zjavit prvok dokoncenosti. Aspon nieco by malo byt dotiahnute k vysledku. Je mozne pracu spichnut aj za mesiac, ale potom bude aj tak vyzerat, ako sice hotove, ale nevyzrete umelecke dielo, kde by sa dalo este vselico vylepsit, keby bol cas. Zatial co tzv. zaverecny projekt (na titul Bc.) sa tymto ukoncuje, diplomovy projekt bude este pokracovat tretim semestrom. Obhajoba diplomoveho projektu po druhom semestri je vlastne rozprava o rozbehnutej praci: vsimnite si, ze k tomu sa pise len posudok konzultanta a nie je ziadny oponent. Lebo sa to este povazuje za nehotove. Zlatym klincom obhajoby diplomoveho projektu ma byt Vasa konkretna predstava, co budete v tretom semestri dorabat, co by ste teoreticky mohli, kolko toho realne asi stihnete, co si z moznosti vyberiete na stihanie. Venujte tomu v sprave samostatnu kapitolu!!!! ================================================ 1.3 Diplomova praca, alias treti semester u nas ================================================ U nas sa inzinierske studium konci trojsemestralnou pracou na jednom diplomovom projekte/praci. To si uz naozaj vyzaduje mat jednu nosnu myslienku cele tri semestre a okolo nej postupne priliepat informacie, navrhy, pokusy, tvorit, dokumentovat nefungujuce snazenia, atd.... Strucne: ak v prvom semestri len poriadne citate dostupne informacie a napisete o nich prehlad a opisete svoju ulohu, ak v druhom semestri robite nejake konkretne cinnosti a tie podrobne zdokumentujete, tak v tretom semestri uz mate tri stvrtiny textu diplomovky vlastne hotovej a treba to len dotiahnut: dorobit nieco co sa ukazuje ako slubne pokracovanie predoslej cinnosti a predosleho tapania. ============================= 2 Formalne nalezitosti prace ============================= Skusenosti ukazuju, ze toto su pravdepodobne univerzalne platne informacie, bez ohladu na to co pisete, v ktorom rocniku a semestri a kvoli comu. Teda, rozdiely mozu byt v nanajvys detailoch, informujte sa! Este je aj moznost, pozriet si v kniznici zopar lepsie vyzerajucich predoslych prac a odpozorovat. Formalne nalezitosti textu prace su nasledovne: - Archivacia (diplomovej) prace v kniznici byva duovodom poziadavky, aby ste pracu dali zviazat do tvrdeho trvanliveho obalu. Nie je to vsade pravidlom, nazory su rozne. Dalej je otazka, ci sa maju zviazat jednostranne alebo dvojstranne potlacene listy papiera. Jednostranne listy sa robia "zo zvyku", tiez preto lebo je to "hrubsie" a azda jedinym opravnenym dovodom moze byt princip tlace (xerox, printer), pri ktorom sa natlacena farba moze casom vzajomne pozliepat. To plati pre tie sposoby nanasania farby, kde sa z pristroja kuri (farba je umrlohmotny elektrostaticky prasok, ktory sa zazehluje do papiera). Najcastejsie sa to prejavuje, ked date xeroxy do plastovej folie a po roku sa text na foliu nalepi. - Obalka ma obsahovat zakladne udaje: nazov institucie, druh prace, (diplomovka, projekt...) nazov prace, meno autora, datum (mesiac, rok). Nie su iba cierne obalky, existuju aj modraste, hnedaste, atd... - Vovnutri prva titulna strana ma mat hore nazov skoly a katedry. Ine institucie alebo firmy kde ste robili pracu sa neuvadzaju, mozete ich uviest v podakovani, v zavere, alebo niekde v texte. Cielom prace je totiz ziskanie titulu (znamky, zapoctu) a jej vyuzitie je az druhotne. Niekde dalej ma byt nazov ze o co ide (zaverecny, diplomovy projekt, praca, sprava po prvom, druhom semestri riesenia, zaverecna diplomovka a pod.) a vyrazne ma byt uvedeny nazov projektu. Dole ma byt Vase meno, rocnik, kruzok a datum odovzdavania. (rocnik, kruzok - to ma zmysel pri "mensich" zapoctovych pracach) Vo vyberanejsej akademickej spolocnosti sa tiez zvykne napisat, kedy a kde bola konana obhajoba diplomovej prace a pred kym... - Dalsia strana ma byt xerokopia Vasho zadania, tak ako ste ho dostali. Nazov Vasej prace sa musi zhodovat s nazvom uvedenym v zadani, ktore Vam davame. Zadanie je uradny dokument s razitkom a berie sa velmi vazne, ako pravna "zmluva o dielo", za ktoru dostanete titul, ci aspon zapocet. Dobre si tuto zmluvu precitajte!!!!! (hoci je tam len malo riadkov...) - Dalsia strana ma byt strucny abstrakt, slovensky a anglicky. Kazdy nech je na samostatnej strane (v malej praci nech su spolu). - Samotny text prace ma mat uvod a zaver a cislovane kapitoly medzi tym. Cislovanie kapitol nie je dobre prilis vnarat, na 10 stranach nevyzera moc sympaticky nadpis "2.1.1.3 Xyz". Odporucam ist max. po druhu uroven. - Obsah nie je povinny, pokial toho nemate strasne vela. Ak prikladate nejaku prilohu alebo existuje disketa, treba to v texte spomenut na viditelnom mieste. Predovsetkym v obsahu! - K obsahu treba pripojit aj zoznam priloh, ake papiere a data su prilozene. - Na zaver ma byt na samostatnej strane zoznam literatury. Literarne odkazy maju aspon zhruba vyhovovat zauzivanym normam, musia obsahovat take vsetky udaje, aby sa dal zdroj vyhladat. Urobte ich tak, ako ste videli v studovanych knihach. Je o tom aj nejaka norma... Samozrejme ze aj zoznam dostatocne "cerstvych" http:// je velmi vitany. K odkazom do internetu treba pripojit aj udaj co to vlastne je a adresa, nazov prevadzkovatela tej stranky. Ak to nie je porno stranka, malo by to byt zistitelne. - Cislovanie stran je samozrejmostou, rovnako aj cislovanie obrazkov, cislovanie poloziek zoznamu literatury, cislovanie rovnic a vztahov, tabuliek. Ak je vela literatury, da sa pouzit namiesto cislovania prehladnejsie mnemotechnicke znacenie (napr. [No99] je Novakovic,1999...) - Obrazky a tabulky maju obsahovat okrem cisla aj kratku legendu (aspon nazov) a text sa ma na ne na prislusnom mieste odvolavat. Nerobte mlcanlive obrazky a prilohy bez opisu, idete sami proti sebe! Kto bude hladat v texte ze co to je??? Poznamky k uprave prace ----------------------- Su katedry a skoly, ktore predpisuju co a ako ma byt na ktorej strane prace, kazdy papier ma mat stanovenu hlavicku a tak podobne. Asi sa chcu vyvarovat bordelu, ktory produkuju studenti. Ma to tiez zmysel, ked sa posielaju clanky na konferenciu. Zide sa 100 clankov a vyda v jednom zborniku a ked je kazdy inak editovany, citatela sa pri listovani zmocnuje pocit chaosu a paniky. Musite chapat citatela, vzit sa do jeho pocitov. U nas je uprava prace prenechana v dost velkej miere na studenta. Ma to zase za nasledok, ze kazdy sa "vyfarbi" a ked komisia vezme jeho pracu do ruky, obcas uz tusi na com je :-))) Preto pozor na to. Vsimnite si, aku upravu textu kto pouziva, v akej knihe. Nadpis kapitoly nemusi byt natlaceny az do vrchu strany, ak je to hlavny kapitolovy nadpis, nech je obrovsky a ma kopec miesta okolo seba. Aspon potom nemusite davat textu trapne dvoj-riadkovanie, aby ste nagenerovali potrebny pocet stran. A take nadpisy zacinaju vzdy hore na samostatnej strane. Tiez kolko cm je okraj pravy, lavy, atd... aby sa to dalo citat aj zviazane. Prizrite sa lepsie na literaturu, ktoru behom roka studujete. Okrem cislovania, ktore je NUTNE mat aj pri dvojstranovom tahaku, sa do zahlavia strany pisu aj ine udaje. Opakovat na 15-85 stranach svoje meno a nazov prace je teda trocha blbe, opakovat tam nazov kapitoly ktoru citatel niekde v strede prave otvoril je uz mudre. To hadam na zamyslenie stacilo. Vsimnite si hlavne, ako sa uvadza literatura a ako sa na nu v texte odkazuju. To iste pre obrazky, tabulky, poznamky pod ciarou, tvarovanie odstavcov, nadpisov, ako sa deli text do bodov, kde su bodky za cislami a kde nie su. ====================== 3 Logicke casti prace ====================== ======================================= 3.1 O com je abstrakt a ako ho napisat ======================================= Strucny abstrakt sa pise po anglicky a po slovensky. Takmer optimalne je, sformulovat ho anglicky a potom prepisat do slovenciny, opacna cesta je tazsia! Edituje sa to na jednu stranu, alebo skuor odstavec (podla okolnosti) a ma to velmi strucne povedat, O COM je praca a CO sa v nej urobilo. Formalne sa zvykne pozadovat rozsah cca 100 - 200 slov. Abstrakt pisete pre cloveka, ktory prehladava 1000 prac so snahou najst prave tie prace, ktore chce citat. Na ten ucel treba abstrakt napisat tak, aby clovek hned vedel, ci prave Vasu pracu potrebuje, alebo nie. Ohranicili sme mensiu mnozinu vetnych formulacii v nie najhorsej anglictine (bez zaruky), ktora by mohla posluzit pre poskladanie spravneho abstraktu. Vety su rozdelene do skupin podla 5 obvyklych casti abstraktu. Ich vyber si musite zabezpecit sami a doplnit do nich vecne nazvy, cim by mal vzniknut pouzitelny abstrakt. Celkove mozno odporucit napisat ku kazdej casti cca 10-30 slov o tom, co je vo Vasej praci naozaj len to dolezite a mate to! ABSTRACT PUZZLE: (5 casti = 5 odstavcov, alebo len viet...) ---------------- a) o com praca je: ------------------ Presented thesis deals with the .... problem of .... . The aim of this thesis is to contribute to methods of supporting... . In particular, we focus on the problem of building.... . Our research falls into this .... area. A method for .... based on .... utilisation is described. The role of .... is discussed and its utilisation in the .... is highlighted. The problem of .... is also of great interest of the thesis. Requirements for .... are stated and the .... is designed. This .... work is the contribution to the ... . b) z coho sa vychadzalo: ------------------------ Many studies have already been devoted to the .... and it may be lay down/ / that they .... . Such papers initiate from .... . The authors show a .... by which it is possible to .... . c) opis urobenej veci: ---------------------- Our approach is based on an assumption that... . A model of ... is proposed first. ... are represented by .... (graph). This led us to devising an algorithm which uses.... . Finally we present our proposal of a technique... which allows to.... . The .... allows the use of a number of different .... approaches for ... . The proposed ... was implemented on ...., but it is easily portable to ... . Experimental .... results from ..... proved the efficiency of the ... . The .... is built during the .... time phase. Different .... mechanisms may be chosen for .... of .... . The toolset was built as a framework for solving different ..... . After having identified the .... of the .... , a .... for .... is presented. Several aspects of .... are discussed from the point of view of .... . The implementation of .... provides basis for .... of proposed .... . Approaches to the .... of .... in the .... are demonstrated on .... examples. The applicability of the proposed approach is demonstrated on building a .... . This system, capable to .... provides a basis for .. (its future ....). d) co praca priniesla: ---------------------- The main contribution of this thesis is the proposal of two new methods:/ /the method for .... and the method for.... . Mechanisms for .... were analysed and the .... was defined. A .... architecture for ... was proposed, based upon .... The concept of the .... was introduced. Rules for .... of .... system with a given number of .... were stated/ / and their ... proved. A .... description based on a ..... was introduced and supported with the ..../ / to facilitate a .... . A ..... for developing .... was proposed and implemented. .... structuring of ... is supported. There is a .... proposed in this .... work. e) zavery z prace: ------------------ We have devised a (programming techniques) for (implementing)/ /proposed methods. We have concentrated on two aspects.... . Results of the submitted thesis can be applied in support of.... . Results of the submitted thesis can be applied in ...., thus qualitatively/ /increasing .... to support the .... . In particular, .... could benefit from that kind of support . It is possible to enhance existing .... with proposed methods. A novel .... of a .... system suitable for .... was introduced. .... was defined based on comparison of the ... . The solution of ..... has already been published. The mentioned above methods are .... . The .... approach to .... may be useful mainly form the aspect of .... . The .... asset of this work is in .... . (howgh) ------- A nezabudnite tam dat: nazov prace, meno (mena) autorov, instituciu (adresu), povahu prace (thesis) a co za nu ziskate (course degree) a KLUCOVE SLOVA (keywords) v pocte cca 3-5 kusov, podla ktorych by eventualne bolo mozne pracu hladat v databaze, resp. vobec zaradit do takej databazy. A aj datum (rok)! =================== 3.2 O com je uvod? =================== V uvode zvyknu byt nejake reci ze akoze je to vsetko dolezite a zaujimave v dnesnej dobe a neviem co. Ten kto naozaj chce citat uvod, hlada v nom asi tieto fakty: - opis hlavnych pojmov: praca sa zaobera takou a takou vecou, co je potrebne citatelovi (povedzme laikovi, alebo odbornikovi z trochu vedlajsej oblasti) vysvetlit. Ak pise lekar o chorobe, tak aspon na zaciatku ju strucne opise, uvedie vsetky jej alternativne nazvy a tak. Ak pise inzinier o nejakom projekte stavby, pokusi sa v uvode strucne vysvetlit aky je to druh stavby medzi stavbami, v com je charakteristicky. Nie je teda podstatne pisat reci o tom aka je stavba (alebo biologicke pokusy...) uzasne dolezita, ale treba sa pokusit definovat CO to je, o com ideme pisat. Strucne: inzinier konstruujuci most zaveseny na lanach by sa mal pokusit definovat aky je to druh stavby, v com sa odlisuje od mostov ktore nie su zavesene na lanach, odkial pokial este mozeme povedat ze je most lanovy a kedy uz to zacne byt iny druh. Teda vymedzujeme HLAVNE POJMY, o ktorych hovori cela nasa praca. - logika smerujuca k samotnej praci: odkial sme vysli (nejake predosle prace, ini co sa tym zaoberali, predosle vysledky a problemy, co z toho vyvodzujeme a kam chceme tu pracu dotiahnut). Inym slovom, ide tu o opis pragmatickej motivacie: co nas vlecie odkial kam. - strucny opis obsahu prace: co citatel najde v ktorej kapitole. Ze v prvej kapitole sa cosi predstavuje, v druhej analyzuje, v tretej je navrhnute a vypocitane to a ono, atd... az nasleduje zaver. Opiste strucne obsah vsetkych casti prace. - co sa ocakava od vysledkov prace, ak budu vydarene, ci sa niekomu zidu a kedy, za akych okolnosti. - no a este mozete uviest podakovania, cas a miesto kde ste pracu robili a podobne dalsie informacie o realiach, tykajucich sa tejto prace. Takze: zatial co po precitani abstraktu tusime ci chceme danu vec citat a studovat, po precitani uvodu by sme uz mali vediet presne co to drzime v ruke a co nas v praci caka. Do uvodu si este mozete vlozit aj ine veci, ale nemal by byt zase tak dlhy, aby ho nikto necital. ============================== 3.3 O com je struktura prace? ============================== Praca ma mat v svojich kapitolach akusi strukturu, ktora zodpoveda toku myslienok pri tvorbe vedeckotechnickeho diela. Zrejme Vam bude urcene, alebo aspon poradene, ake casti ma praca mat. V principe su to tieto casti, ktore postupuju za sebou analogicky k metabolizmu zivej hmoty (chytenie, pohltenie, stravenie, vyvrhnutie....): a) Zakladne pojmy: toto by mala byt akasi strucna ucebnicova cast, kde su vysvetlene zakladne veci, ktore povedzme odbornikovi mozu byt zname, ale ich zopakujete, a prave len tie ktore su pre Vasu pracu dolezite. V uvode o tom mala byt zmienka, tuna to rozvedte. Ale len strucne, toto je akasi pomocna uvodna kapitola. Ak napriklad pisete pracu o pozorovani urciteho druhu hmyzu, tu napisete zakladne informacie o jeho taxonomii a morfologii a zakladne informacie o tom ako sa robi take pozorovanie. Ak robite stavebny projekt, date sem zakladne informacie, ze z akych casti ma pozostavat projekt daneho druhu a akym sposobom sa teke casti robia. A podobne. Cize tutorial v strucnej kocke, sada ucebnicovych informacii, ktoru ste vystrihli a pozosivali presne na mieru potrieb Vasej prace. Tato cast prace by mala byt kratka, akoby slohovany tahak. Tiez je velmi dobre, pripojit k praci komentovany zoznam dolezitych pojmov a vsetkych skratiek. Citatel to velmi oceni!!! Kazda skratka musi byt pri svojom prvom vyskyte v texte rozpisana! Cudzojazycne nazvy treba pri prvom vyskyte v texte uviest aj s prekladom a pripadne s vysvetlenim, ze dalej budete pouzivat len preklad, alebo len original, lebo v inej literature je to tak a tak, alebo ze ste sa sami rozhodli. b) Prehlad doterajsieho stavu: predpoklada sa ako uplna samozrejmost, ze budete ako kleptoman zbierat vsetky informacie tykajuce sa Vasej temy. Bud to budu informacie priamo k nej, alebo ak by ste mali nejaku velmi novu a vynimocnu temu, budete zbierat cokolvek co sa k nej hodi (ako ked sa vyberaju kontajnery, presne rovnakym sposobom!). Ak toho budete mat hrozne moc, treba to triedit a lisovat. Vsetko co nazbierate je potrebne usporiadat a pozliepat do kapitoly, ktora (hyriaca odkazmi na literaturu) bude pripominat ciastocne skripta na danu temu, ciastocne tahak alebo vycuc. Predstavte si, ze ste poradenska firma, ktora dostala objednavku zhromazdit vsetky data na danu temu a spracovat ich a vyhodnotit (napriklad, ze aka je situacia v Europe v priemysle a obchode s pukancami a co a ako sa oplati v tejto brandzi investovat). Kapitola s prehladom doterajsieho stavu by mala byt zaujimava aj pre Vasho konzultanta, ktory nema cas sediet v kniznici a inde a sledovat co v danej teme je noveho. Inym slovom, mozete k tomu pristupovat aj predstavovanim si, ze ste novinari a mate spracovat danu vec. Alebo, ze pisete ucebnicu na danu temu a z nej sa ma student dozvediet vsetko, co je zname k danej veci. Tato kapitola by mohla byt aj dlhsia az dlha, jej informacna hodnota moze byt velmi dolezita. c) Postavenie cielov prace: ten predosly prehlad by mal vyustit do podlozeneho a zdovodneneho rozhodnutia, co vsetko chcete v praci urobit Vy a aku kvalitu vysledku ocakavate. Ze teda, na zaklade tych a tych informacii viete ze dany projekt, experiment este nebol uskutocneny tak a tak a zrejme by sa to dalo a je to v ramci nasich moznosti a asi to aj potom bude niekoho zaujimat. Ciele prace skuste naformulovat aj ako jednotlive body, s konkretnymi vetami, akoby "zmluva o dielo". Tato cast ma byt kratka, konkretna, neroztahujte ju. d) Analyza: vselikde sa zvykne ocakavat v praci tzv. "analyticka cast". Velmi strucne povedane: vzdy mate uviest VIACERO moznosti, ako budete robit Vasu pracu (pokusy, projektovanie, ...). Tieto moznosti treba vsetky opisat a VZAJOMNE POROVNAT a potom napisat sukromne zdovodnenie, ktoru z tych moznosti ste si ZVOLILI. Nezalezi na tom ci ste si z pohladu niekoho nakoniec zvolili blbo, ale na tom, ze ste tie moznosti jedotlivo predstavili, prebrali a porovnali. Napiste ze Vasa volba ma take vyhody:.... take nevyhody:..... a Vy osobne davate prednost niektorej z uvedenych vyhod. Toto vsetko ma byt analyticka cast. Mnohe prace su silne skritizovane nie kvuoli blbemu postupu riesenia, ale kvuoli tomu, ze autor zacne problem zhurta riesit (realizovat) takou a takou metodou a o inych moznostiach mlci a trt napise. Staci vzdy uviest aspon jednu alternativnu moznost... Tato cast moze byt stredne dlha. Alebo aj kratka, ak su vsetky uvadzane alternativy dostatocne opisane v literature. Odkazujte sa potom hodne na literaturu a piste len podstatne fakty a hodnotenia. e) Opis zvoleneho riesenia: v predoslej casti ste mali opisat rozne alternativy, vtedy islo o opis ich hlavnych vlastnosti. Teraz u tej jednej vyvolenej alternativy opisete VSETKO ako ste to robili. Ide tu o kucharsku knihu, podla ktorej ma byt kazdy (odbornik) schopny zopakovat Vase snazenie, naucit sa ako ste to robili Vy, vsetko. Berte to ako technickoodbornu dokumentaciu, mierne liznutu stylom ucebnice na danu temu. Tato cast by mala byt dlha, lebo je o tom co ste naozaj urobili. Ale pozor, aj vsetky predosle casti sa takisto povazuju za Vasu PRACOVNU CINNOST. Podobne, ako posedavanie manazera pri kavicke a pri golfe tiez treba objektivne oznacit za pracovnu cinnost, ak pri tom dokaze oblbnut konkurenciu, vyspekulovat dohody a presadit svoju firmu v podpisovanych zmluvach. Bez dobre spracovanych casti a) - d) klesa uroven Vasho vysledku k holemu remeselnemu dielu a stredny stupen vzdelania ste uz predsa asi v tejto dobe dosiahli! f) Dalsie pozadovane casti: tu uz zalezi od konkretnej situacie. U nas sa napriklad pozaduje navod na pouzitie, kedze ide o vytvorenie nejakeho softwaroveho diela. Tiez prilohy, vykresy, CD obsahujuce vsetky data v elektronickej forme a podobne. Podla potreby. Plati zasada, ze vsetko co mate, treba "predat". Prilohou mozu byt aj slajdy, ktore budete pouzivat pri prezentacii... ==================== 3.4 O com je zaver? ==================== Praca sa nam pacila a dozvedeli sme sa ... a vyskusali sme si spolupracu a podobne. Ach ten zaver. Nezabudnite, ze zaver ste si pripravili v horeuvedenej casti c): postavenie cielov prace. Tak tuto cast zopakujte s tym, ze ako bol ktory ciel splneny. Co sa Vam podarilo a tiez CO SA NEPODARILO, co z toho sa da pouzit a pre ake ucely a co sa tym da robit ked bude niekto pokracovat. Tiez v zavere strucne vymenujte kroky, ako ste robili analyzu a ktore riesenie ste si zvolili a preco sa Vam pacilo. Tiez strucne vymenujte casti Vasho postupu riesenia, ktory ste robili. Zaver je v istom zmysle zopakovanie uvodu. Uvod je pisany stylom, co na citatela v praci caka a zaver je v style odpovede, co tam citatel nasiel. Uvod je ako cirkusovy letak s vymenovanim co vsetko najdete ked vojdete, so zduoraznenim, ze mozno pride aj kuzelnik (v praci sa pokusime odvodit, dokazat, navrhnut....). Zaver je ako faktura z opravovne, so zoznamom zadanych prac, zistenych zavad, vykonanych ukonov, pouzitych dielov a s pripojenym cennikom co ma aku hodnotu. Majte odvahu, pozicajte si zopar prac z predoslej sezony, precitajte si ich a hned budete vidiet co by ste napisali inak a lepsie. =============================== 4 Prezentacia a obhajoba prace =============================== Student (je to tak u nas) vyrobi pracu vo dvoch pekne zviazanych exemplaroch, v jednom ma voviazany original zadania prace a v druhom jeho kopiu. Ten jeden exemplar odovzda v danom termine na sekretariate katedry, druhy putuje oponentovi. Exemplar vrati oponent na katedru a pri obhajobe lezia na stole pred komisiou tieto dva pekne zviazane spolu. Formalne po obhajobe sa mu jeden vrati a druhy ide do kniznice katedry, kde vsetky prace lezia ako verejne pristupne knihy v kniznici, mozete si ich pozicat. A a aby sme nezabudli na konzultanta/veduceho prace!!! Na neho pamatajte tiez jednou kopiou. Obvykle ja pytam kopiu v obycajnej tenkej vazbe, aby sa mi nezapratala skrina tazkymi biflami. Vy este mozete mat nejaku salatovu kopiu aj u seba, aby ste v pripade potreby mohli do nej nakuknut a ukazovat do nej ked treba. Ine skoly nepoznam, uvedene informacie platia momentalne tu u nas a u mna a pre diplomovu pracu. Ci je to u Vas tiez tak, nevedno, overte si a infomujte sa co a ako. =================================================== 4.1 O com je oponentsky posudok a posudok veduceho =================================================== Prisny oponent je vzdy lepsi nez tolerantny oponent. Bezproblemovy posudok vyvolava v komisii ostrazitost. Velmi kriticky posudok nuti komisiu zacat rozmyslat, ci je to naozaj take zle, ci sa da naozaj najst vazny dovod na kritiku alebo nie. Oponenta ziskate tak, ze Vam ho prideli katedra, pripadne to dohodne veduci prace, ak sa stara. V podstate mozete pretlacit aj vlastneho, pokial sa Vam to podari. Ma to byt osoba s titulom v danom obore a aj s praxou a tak. Vsetko zavisi od prevladajucich pravidiel hry na danej skole. Z nasich konkretnych pravidiel uvediem len tolko, ze si mate zistit kto je oponent, navstivit ho s pracou a dohodnut sa s nim kedy mu nieco predvediete, ak tam v praci cosi takeho mate. On si pracu precita, pripadne sa Vas povypytuje a pripravi posudok. S posudkom sa MATE oboznamit pred obhajobou, pripadne MOZETE poziadat oponenta aby Vam posudok objasnil, t.j. co napriklad chce pri diskusii k posudku od Vas pocut. To nie je sranda, oponent moze spravne odhadnut mnohe ryby, na ktore sa bude chytat komisia ked tam budete stat! Nechajte sa poucit aj skritizovat a otestujte si na oponentovi Vasu argumentaciu. To je vsetko normalna trenerska priprava na obhajobu. Posudok oponenta ---------------- Posudok oponenta by mal (mozno, povacsinou) obsahovat nasledujuce casti: a) Oponent sformuluje, co pochopil ze je vo vasej praci podstatne. To je dolezite, lebo napriklad Vy mozete vidiet podstatne ine veci a Vas konzultant tiez ine. Taketo sformulovanie predstavuje potom meter, podla ktoreho je vymerany cely posudok. Oponent teda strucne opise, co sa v praci docital v ktorej casti a co z toho vyrozumel ze ste robili. b) Oponent vyjadri svoj nazor, ci to co ste podla neho urobili ma dostatocny rozsah a hlavu patu. c) Oponent pospomina detailne nedostatky alebo pripomienky k jednotlivym castiam textu a celej prace. Z toho zistite, ci presne ovlada dany problem, alebo sa chyta len okrajovych veci. d) Oponent vyrobi otazky do diskusie. TOTO JE DOLEZITE! Na tieto otazky si totiz pripravujete odpovede vopred, mozete sa ho spytat ako to myslel, mozete sa spytat konzultanta. Ak oponent nevyrobi otazky, je to pre Vas horsie, lebo to nechava vylucne na komisiu a ta bude musiet v realnom case online na Vas nieco vybafnut a nemusite tusit co to bude. Vazte si otazky v oponentskom posudku a urobte vsetko pre to, aby vase odpovede boli prezentovane obsazne! e) Oponent ohodnoti vsetky formality, hlavne ci praca urobila to co je v ZADANI! prace a napise znamku. Pozor, to nie je konecna znamka. Konecna znamka sa sklada este z Vasho prejavu a z dojmu komisie, spocitane dokopy, delene troma, prediskutovane a zavrsene obligatnou otazkou: suhlasi komisia so znamkou oponenta, alebo ju zmeni? Posudok veduceho (konzultanta) ------------------------------ Veduci prace sa ma vyjadrit k tomu, ci ste vyvijali nejaku aktivitu okolo prace a teda vyvijajte ju. Aspon ho obcas navstivte behom semestra, nech mu nie je smutno (ak by sa fakt nic nedialo...). Dalej by mal veduci prace v posudku napisat komisii nieco v tom zmysle, co take cenne a vyznamne ste urobili. Pre istotu, lebo stava sa ze student to akosi nevie zo seba dostat (ani v pisomnej casti prace), oponent moze bazirovat na niecom inom a komisia to "cenne" nemusi hned zbadat. To su dve hlavne veci co maju byt v posudku a inak nech si tam pise co chce.... =============================================== 4.2 Co chce a potrebuje pocut a vidiet komisia =============================================== Obhajoba (diplomovej) prace ma tri zakladne ucely: -------------------------------------------------- a) posudenie kvantity a kvality prace, aby to zodpovedalo urovni skoly. To si vopred zabezpecujete tym, ze Vam daju oficialne preverene a potvrdene zadanie, konzultant Vas tlaci aby praca mala nejaky rozsah a kvalitu a Vy by ste si mali pozriet aspon zopar predoslych prac, aby ste boli v obraze, ze kolko a coho. b) posudenie Vasich schopnosti, nakolko sa vyznate v danom obore. To sa zisti tak, ze ci je s Vami rec na danu temu, pri diskusii ze ci by to slo aj tak alebo onak a ako ste to robili Vy a ked ste to robili: co si o tom myslite vlastneho? c) autorizacia prace: ak ste to robili Vy, iste mate co o tom povedat a mate Vase dojmy z toho... Za co sa dava prislusny titul: ------------------------------ (velmi volne a priblizne vysvetlene, aby ste aspon zhruba vedeli) - Bakalar (Bc) je schopny nastudovat dany odborny problem a metodu jeho riesenia, vykonat jeho riesenie (meranie, programovanie, pokusy, atd...) a vyrobit o tom dokumentaciu (teda aj napisat pracu...). - Inzinier (Mc) je schopny toho isteho, plus pri nastudovani sa ocakava ze prejde cez VIAC METOD a variant riesenia a VYBERIE jednu a napise preco. A ze toho urobi o trosicku viac... Informujte sa o dalsom u konzultanta. - Doktor (CSc, PhD) to iste, plus odvodi nejaku NOVU VLASTNU metodu riesenia a potvrdi hypotezu o tom ze to aj funguje. Toto je tzv. vedecka hodnost, lebo takato cinnost je vlastne "robenie vedy". Tie predosle hodnosti su technicko- odborne. Nasledujuce dve su trocha disjunktne, lebo sa tykaju iba skolstva. - Docent je pedagogicka hodnost, ze ten clovek je povedzme schopny z nicoho vyrobit, ucit a skusat odborny predmet. Ked si predstavite ze nejaky predmet neexistoval a odteraz ma existovat, co to znamena: mat prehlad v obore, vybrat temu ktora by sa mohla presadit, vyrobit studijny program toho predmetu, zostavit vsetky prednasky, co sa bude skusat, do akej urovne, co bude na cviceniach, napisanie ucebnice, atd... Toto vsetko sa tiez stanovenym sposobom obhajuje pred komisiou a ti rozhodnu ci je toho schopny a ci nie. - Profesor je pedagogicka hodnost, na rozdiel od docenta ma byt tento okrem ineho osobou znamou v obore aj medzi vzdialenejsimi kolegami. T.j. urobil si uz take meno, ze ked ho skola zamestna, tak ma zaruku ze on bude schopny cosi zorganizovat. Ze ked ho na tej skole druhe skoly a osoby uvidia, budu respektovat jej uroven a budu ochotni spolupracovat s nou. Ze je natolko schopny a ma prehlad, ze moze napriklad zostavit katedru, natlacit tam docentov a CSc a rozbehnut to. - Doktor vied je vedecka hodnost, podobajuca sa urovnou na profesora. Teda okrem znalosti aj manazment a solidne "meno firmy". Je to ten, ktoreho ked poverite zalozenim a rozbehnutim nejakeho vyskumu (ak teoreticky mate balik penazi pripraveny), tak je schopny kontaktovat kadekoho, odborne to udrzat na zodpovedajucej urovni a udat smer a koncepciu. Teda odbornomanazerska hodnost, ako ti co sedia najvyssie u velkej firmy a udavaju ton. Tych vyssich spominame preto, lebo plati subordinacia: posudok Vam moze pisat ten, co ma titul o stupen vyssie, resp. o dva, ako kedy. Pozerat na Vas z komisie a pytat sa moze ten, kto je aspon o dva stupne vyssie (okrem vynimiek). A predseda komisie ma byt este vyssi, aby na komisiu dohliadol ako rozhodca. Toto je vsetko napisane velmi volne a zhruba, existuju konkretne predpisy... Diplom je "cenina", ktora tiez moze podliehat inflacii. Uloha akademickych funkcionarov je rovnaka, ako uloha ministra financii. Drzat vsetkych pod krkom a pekne silno. Ak sa farma zvierat vysmykne spod kontroly, moze hodnota diplomu dedinskej univerzity klesnut az na hodnotu diplomov ponukanych na internete za 100 USD/kus. Skoda stracat cas studovanim 4-5 rokov, za tu dobu ste mohli nasetrit na lepsie auto. Tituly CSc,Doc,Prof... su vlastne kotovane akcie, ktorych hodnota urcuje cenu celeho podniku. Zazil som aj tzv. "profesora cez spatny projektor" a vtedy je hodnota podniku vytunelovana. Vazte si preto ostre stuky v rybniku. Ked preleziete hoci aj s trojkami, bude mat Vas papier nejaku vahu a trojky Vam budu povazovat za prejav puberty. Kedysi studenti zo Slovenska studovali v zahranici. Vsetky slovenske vysoke skoly a katedry zakladala v 20. storoci generacia, ktora vystudovala hlavne v Prahe. A zatial ich este mame.... Ako formuluje komisia otazky v diskusii: ---------------------------------------- Otazky komisie mozno rozdelit na dva druhy: a) Otazky k veci - tie sa opyta ten, co sa Vasej praci konkretne rozumie a zrejme nieco podobne uz robil sam, alebo to dobre pozna. Ak ste pracu robili naozaj Vy, takychto otazok sa nebojte a vysvetlite ze odkial pokial o tom nieco viete a ake mate osobne nazory a domnienky, vzhladom na Vas rozsah skusenosti, ktore predsa hadam nepresahuju znalosti cloveka, co to uz robi desatrocia! b) Otazky k metode - tie sa moze opytat aj ten, co v konkretnej veci nie je odbornikom, ale bol uz na mnohych obhajobach. Obvykle sa ma na co chytit v kazdej nepresnosti alebo nelogicnosti Vasho textu a tak. Tak tohoto sa treba bat viacej a nebranit sa prilis razantne, kajajte sa ze ano, mohlo to byt aj inak a ze si to uvedomujete, atd. A ked sa niekto vrta len vo vtakovinach, aspon sa predstavil co je zac. Su aj clenovia komisie chrabri a odvazni, co maju odvahu priznat sa ze nieco elementarne nepoznaju a pred ostatnymi to priznaju a chcu si to nechat vysvetlit. Obvykle nastane prekvapenie, ze ani Vy to neviete... hoci sa s tym pri Vasej reci ohanate ako s beznou vecou a komisia tiez. Co si pozera komisia vo Vasej praci: ------------------------------------ Komisia ma moznost vidiet Vasu pracu nejaky cas vopred, avsak obvykle si pracu otvori az vtedy, ked tam pridete. Chyba to nie je, pretoze ak niekto je odbornikom aspon na nieco a pravidelne sa zucastnuje obhajob prac, ma postacujuci prehlad. Tak, ako pilot pred pristavanim prebehne naucenym sposobom vsetky indikatory na palubnej doske aby zhodnotil situaciu, tak aj clenovia komisie vezmu do ruky pracu a po par minutach maju zakladny prehlad. - precita si abstrakt, z ktoreho sa (ne)dozvie hlavne body Vasej prace :-) - pozrie si zoznam literatury, ci tam napriklad nenajde nieco, co pozna a tiez kolko ste toho nasli a ci to vyzera na zaujimave publikacie, alebo tam mate len formalne uvedenych zopar priruciek ktore su lahko v dosahu a nic viac... - pozrie si uvod, odfiltruje z neho vseobecne bla bla a hlada myslienky od ktorych sa praca odvijala (nie filozoficke myslienky, ale napriklad cestu Vasich uvah od autora ktory robil nieco podobne a niekto iny cosi navrhol a preto ste sa rozhodli to vyskusat, atd...) - pozrie si zaver, kde mate vymenovat co sa urobilo a co sa nedarilo a ake skusenosti sa nazbierali s danou vecou. - POZRIE SI oficialne zadanie Vasej prace a porovna ho so ziskanymi poznatkami, (vo vyssie uvedenych bodoch) ze ci ste ho splnili, alebo robili nieco ine... - pozrie si posudky, ktore maju sluzit ako voditko, alebo aj navnada kam sa pozerat (posudzovatel ma istu moc, ktoru moze vyuzit pozitivne aj negativne). Posudok oponenta ma svoju vahu, predpoklada sa ze oponent to cele starostlivo precital a mal dost casu na premyslanie o tom, viac nez komisia pocas obhajoby. - no a nakoniec listuje v praci, kde okrem umeleckeho dojmu uz odbornik sleduje a automaticky ocakava (po vyssie uvedenych ukonoch), ake postupy ste pouzili, co Vam vyslo, atd... Mozu nastat dve situacie: v praci sa najde nieco, co odbornik davno vie ze je problem, alebo sa najde nieco, co este nevidel. To nic nevadi, len sa Vas zacne vypytovat ze ci naozaj Vam to fungovalo alebo priznate ze boli problemy, resp. ze co to je a aby ste o tom trochu pohovorili, asi je to nieco nove. Celkove zhrnute: titul dostanete hlavne za to, ze ste schopni o svojej praci si "pokecat" s komisiou na odbornej urovni, je s Vami teda nejaka rec, ze sa v tom vyznate a cosi v pozadovanom rozsahu prezentujete. ======================================= 4.3 Co mate robit ked sa tam postavite ======================================= Obhajoba je verejna ------------------- Akoby to stale nikto nevedel (ani skola pri zverejnovani programu), tak obhajoby cohokolvek su (z 99%) verejnou spolocenskou udalostou. A hlavne studenti z nizsich rocnikov by sa mali obcas ist pozriet o co vlastne ide. Nehovoriac o tom, ze obhajoby maju vlastne funkciu reklamy na pracu studenta a aj skoly. Ved to stalo peniaze... Zatial sa k obhajobam nasa spolocnost zvykne spravat zdrzanlivo, ako k cloveku na smrtelnej posteli. Radsej sa tomu vyhnut a nechat ich osamote, aby clovek nemusel mysliet na ten svoj den, az raz pride (obhajoba). Tak Vam treba, mate sa chodit pozerat a zvykli by ste si. Sedeli ste uz v komisii? ------------------------ Pridete teda tam, oni na Vas cumia a povedia Vam aby ste odprezentovali (prednasali) obsah a dolezite vysledky Vasej prace a ze na to mate 15-30 minut (podla daneho programu). Zaprve, je to otrava sediet tam cele hodiny a pozerat sa na niekoho. A sami viete ake nudne su prednasky zabehanych prednasajucich a co uz potom to Vase recnenie... Zadruhe, kazdu hodinu (polhodinu...) pride novy student a ma pracu o niecom uplne inom nez ten predosly a treba sa nanho sustredit ze co to vlastne prezentuje... Takze ake je z toho poucenie: najprv treba STRUCNE a nerozvlacne povedat dve zakladne veci (kym nezaspia) => NA AKU TEMU JE VASA PRACA (aby ste sa vyrazne odlisili od predoslej obhajoby) + CO Z TOHO STE ROBILI VY (skor nez zaplavite posluchacov kopou faktov o probleme, kde sa moze uplne stratit prehlad co ste prevzali hotove a co robili). Je dobre uviest samostatny obsah Vasich konkretnych cinnosti v praci (programovanie tej a onej casti, pokusy x,y,z, navrhy a,b,c, vlastne odvodenia k,l,m), pretoze tu ide o ohodnotenie Vas, ze za co ten titul dostanete. No a tieto dve spomenute veci ked sformulujete komisii behom prvych 5 minut, potom si uz recnite o comkolvek chcete a na zaver ten zaciatok zase strucne ZOPAKUJTE, lebo uz sa prebudzaju. Este poznamka k poctu ludi v komisii: je to sice blbe ked namiesto jedneho skusajuceho na Vas cumi hromada cudzich otitulovanych osuob, ale prave preto by ste sa mali menej bat! Citali ste Parkinsonove zakony (kapitola Konkurzy a komisie)? Pri jednom skusajucom ste vydani napospas jeho (hoci dobromyselnej) autokracii. V komisii sa vsetci sleduju aj navzajom a to ich nuti spravat sa vaznejsie a seriozne. Ked sa komisia radi a Vy dost dlho trcite vonku, je velmi pravdepodobne ze sice zacali rozoberanim Vasho pripadu, ale potom sa rozdebatovali o niecom dalsom. Ved viete ake to je cely cas povacsinou mlcat a cakat az mozete nieco povedat. Takze tam stojte kludne a cakajte. Najtazsie vobec je tam sediet a cely cas mlcat a pocuvat reci studenta (nedostane sa kazdy z komisie velmi k slovu, hlavne ked ich je viac). Su vraj skoly, kde sa vyhadzuje pri statniciach a diplomovkach, tieto skoly vsak mozno povazovat za neseriozne. Neseriozne v tom zmysle, ze asi nepracuju dostatocne interaktivne so studentmi pocas studia. V pociatocnych rocnikoch maju nastavit latku a tlacit a v poslednych rocnikoch uz len udrziavat. Ak vela studentov vyleti na konci, tak akademicki funkcionari pravepodobne velmi znervozneju a nebude to kvoli studentom samotnym. Iny problem je, ked zo strednych skuol pride uplne neschopny rocnik. Program obhajoby ---------------- Program pre konkretny druh obhajoby mate mat vopred k dispozicii a podla neho sa pripravit. Konzultujte to aj s konzultantom, co povedat najprv a co potom a hlavne co NEPOVEDAT, aby ste nepokazili dojem. Ak je skuseny, bude vediet dobre poradit. Nasledujuce body sa pravdepodobne vyskytuju v kazdom beznom programe, v roznej casovej dlzke: a) vlastna prezentacia ---------------------- Toto je chvila, ked kazdy ma mlcat a len Vy mate predviest, ako viete o praci recnit. A nechaju Vas tam stat a cinte sa. Dnes je obvykle, ze mate mat pripravene priesvitky (slajdy) na spatny projektor. Tie slajdy nie su pre paradu! Kazdy kto pride recnit (aj na konferencii) sa postavi na podium, uvidi hromadu vyplestenych oci a zabudne vsetko. (ak nie je herec, alebo politik, alebo dokopy) Takze: Vasa priprava tej reci spociva v priprave slajdov. Pocitajte na jeden slajd 30 sekund - 3 minuty. Pripravte ich tak, ze ked tam pridete, polozite prvy slajd, poviete co je na nom, polozite druhy slajd, poviete co je na nom a tak to funguje prvych 5-10 minut!!!!! Casom sa ukludnite, podaktori zaspia, koho to fakt zaujima sleduje a potom uz mozete zacat recnit co Vam pride na um. Toto nie je sranda, rutinne sa to robi na konferenciach. Najprv strnule oficialne ukladanie slajdov, potom uz dlhsia vlastna volnejsia rec a nakoniec sa aj k prvym slajdom da vratit, k tomu kreslit aj cosi po tabuli a debatovat s posluchacmi. Slajdy maju byt odvodene z textu a obrazkov v praci. Najlepsie tie iste, ved predsa hovorite o svojej praci!!!!! Ale pozor: premietajte len po jednom obrazku a text IBA v heslach a jednotlivych vetach - minimalne 14 bodov velke pismena a BOLD! Je uplne samozrejme, ZE NIKDY NIC NEVIDNO, CO SA PREMIETA. Do slajdov natrepte len veci dolezite a podstatne. Ostatne budete hovorit okolo toho a velmi potesite divakov, ak aj nieco samostatne naciarate na tabulu. V ere supertechnickej prezentacie je rucne malovanie pre divaka ako pohladenie. Samozrejme aby ste nezabudli rec, ku kazdemu slajdu si doneste poznamky. Toto nie je skuska, tu sa skusa ako viete prednasat! Slajdy je mozne aj graficky upravit, ale ak zacnu pripominat obrazovku pocitacovej hry, tak ste to trocha prehnali. Pripravte si aj volne slajdy na docmaranie fixkou. A nehanbite sa (po uvodnej serii oficialnych prekrasnych slajdov!) premietnut cmarane slajdy, na ktorych je to co Vas este napadlo "po uzavierke" a dokoncit to kriedou na tabuli. Vtedy to posobi zivym dojmom, ze aj s tou pracou zijete a nie je to len prezentacia mumie. Slajdy nech su zoradene napriklad takto: - titulna strana: nazov prace a Vase meno (Vas prichod kohosi zobudil a tak sa mu prezentujte!) - obsah Vasej reci: bude sa hovorit to,to,to,to a ono. - o com je praca: navrh, odvodenie, vyskusanie, vyrobenie, HESLOVITE - co z toho ste robili Vy: meral, navrhoval, skusal, pocital, HESLOVITE - teraz jednotlive casti prace, ako isli za sebou, tam si dajte co chcete ....................................................................... - na zaver ukazte obsah, strucne vymenujte este raz co vsetko ste hovorili! - tiez ukazte este raz zoznam co z toho ste robili Vy - zavery z prace (heslovite) k comu sa dospelo, co sa vytvorilo, naco to je ------------------------------------------------------------------------- b) predvadzanie --------------- Ak je co predviest ako hmatatelny vystup z Vasej prace, predvadza sa to. V nasom pripade sa predvadza funkcia pocitacovych programov. Stavajte sa k tomu ale tak, ze ucelom obhajoby je, aby ste sa predviedli VY. Lebo hodnotia Vas a nie nejaku krabicu, v ktorej ste si doniesli bohvie co a odkial. Preto sa predvadzanie pozaduje len kratke, ma funkciu ilustrativnu, aby mohlo inspirovat komisiu k dalsim otazkam, ktore s Vami budu diskutovat. Hlavnu vahu teda nema predvadzanie cohosi, ale VAS, Vasej reci a schopnosti diskusie. Preto nebyva ani velkym problemom, ak sa predvadzanie nekona. Pozor, oponent ma opravneny zaujem nechat si vsetko predviest niekedy v obdobi, ked pise posudok. Ma na to cas a komisia bude predpokladat ze to cele videl a zhodnotil. Na zaver: predvadzanie pocitacoveho programu je mozne len za podmienky, ze to mate vopred vyskusane a predvediete LEN naucene a nacvicene ukony, ktore mate overene. Ak sa s tym zacnete "hrat", urcite nic nebude fungovat. Murphyho zakony su mocne. c) citanie posudkov ------------------- Po Vasej prednaske a pripadnom predvedeni cohosi sa citaju posudky, bud mlcky alebo nahlas. K nim mate zaujat stanovisko. Vtedy je dobre! ze Vam oponent napisal nejake vycitky a otazky. Odpovede k nim mate mat pripravene a bavit s tym komisiu dalsiu hodnu chvilu, zabera to cas, komisia nemusi sama vymyslat otazky a program obhajoby bezi... Odpovedanie na otazky a pripomienky v posudku teda nemusi zaberat cas Vasej prezentacie, nechajte si to az na diskusiu k posudkom! A neodpovedajte jednoslabicne... d) diskusia, rozprava --------------------- Podstatnou vlastnostou takejto diskusie je, ze opytat sa Vas moze hocikto na hocico. NIE JE TO TEDA SKUSKA, kde je dopredu dohodnuta mnozina otazok a ucebnej latky a su stanovene pravidla hry, ze to mate vediet sypat z rukava. Ide tu o volnu diskusiu k praci, kde obidve strany maju obcas pravo povedat neviem. Ale pozor, Vase odpovede nemaju byt jednoslabicne, ocakava sa ze k danej veci viete nieco okolo toho rozpovedat. Ze viete predat Vasu pracu, vysledky, dojmy a skusenosti co ste nazbierali za 2-3 semestre. Napriklad, v komisii sedel jeden odbornik na kryptografiu a pri kazdej vhodnej prilezitosti sa kazdeho studenta pytal na moznost vyuzit kryptovanie udajov v jeho (programatorskej) diplomovej praci. Ked to student nevedel velmi zhodnotit, ani sa nic nestalo, ved naco. Ale aspon sa zistilo ako vie reagovat. Vynimkou bola len praca, ktora mala danu odbornu zalezitost priamo vo svojej teme a v zadani. Tam studenta potrapili vaznejsie, ale prezil to. Objasnil, ze ktore veci nastudoval a s ktorymi sa naopak moc nestretol a co si o tom mysli, ze co z toho bolo dolezitejsie viac a co menej. ===================== 5. Najcastejsie chyby ===================== ================================ 5.1 Chyby v textovej casti prace ================================ ! Student dokoncuje text spravy o polnoci na konci semestra, ked sa konecne zbavil vsetkych horrorovych zapoctov a potom mi ho kdesi zanecha a vtedy ten text vidim prvy krat, napadne ma milion dobrych veci co by sa tam este dalo vylepsit, ale tie si uz mozem nechat pre seba. Ten Vas konzultant je na to, aby text videl aspon pred dokoncenim, lebo naco ho potom mate? Este stale napriek upozorneniam mam skusenosti, ze student to chce silou mocou doniest az ked to bude "konecne dokonale spravene" a potom vzdy nastane nejaky necakany problem. ! Formulovat dobry text si vyzaduje nejaky cas, t.j. pracovnu cinnost a sedenie nad tym. Autor textu musi mat vyskusane, ako rychlo pise, lebo potom sa to nestiha. Normalne pocitajte s rychlostou 1-5 stran denne, nikdy nie viac! Okrem toho je tu volba spravnej taktiky: co napisete do textu prace, to sa uz vo chvili kopirovania a viazania neda zmenit. Vkladane prilohy sa menit daju, pokial ich do prace volne zastrkavate. Idealne je to s obsahom diskety, ten je mozne aktualizovat aj tesne pred obhajobou. Co a dokedy mozete menit, podla toho si rozvrhnite pracu: co bude na pevno a co sa este stihne v pripade potreby vymenit - podla toho presunte napr. informacie o Vasich poslednych cerstvych vysledkoch. ! Text neobsahuje zoznam literatury. Projekt nie je literarny utvar, ale technicka sprava a dokumentacia. Ked nic ine, tak treba aspon chudakovi citatelovi napisat, kde najde dalsie podrobnejsie informacie, keby ich chcel hladat. Alebo text obsahuje zoznam literatury, ale nejasny, napr. "J. Patel: Compendium of C" a nic blizsie o tom... Nepisete predsa clanok do bulvarneho casopisu o tom, ze "nejaky farar v Juznej Amerike zistil, ze zemne ziarenie sa najlepsie odtieni druotom, sformovanym do tvaru pyramidy... Kto? Kde? Kedy? Je o tom nejaka kniha? Mozme mu napisat a zistit podrobnosti? Mozno by sme to aj vyskusali. Lenze nemozeme nic. Iba sme zaplatili 20-50 korun za casopis a kseft bezi. Strucne: komisia vezme do ruky Vasu pracu a prve co urobi, pozrie sa aky mate zoznam literatury. Nekecam! ! Text obsahuje nevhodne formulacie, z hladiska technicko-vedno-odborneho. Z nich je mozne uviest hlavne tieto druhy: a) bohorovne vyhlasenia tvrdite o niecom dolezitom, ze je to take a onake, pricom ale nie je citatelovi jasne, ci ste to niekde citali, alebo to tvrdite Vy ako svoj predpoklad, alebo to z niecoho vyplynulo, alebo odkial to vlastne mate. Ak ste si to naozaj vymysleli, nehanbite sa a napiste ze je to nazor autora prace (Vas), z Vasich dovodov takych a onakych. b) neurcite myslienky tvrdite ze to niekde, za nejakych podmienok, mozno, asi, hadam.... za akych podmienok?? Zistili ste to, alebo sa nepodarilo? Treba uviest jasne. Priklad: "A=B" (bohorovne vyhlasenie). "Vacsinou A=B" (neurcite vyhlasenie). "V praci [] tvrdia ze A=B" (to uz znie fajn) "Predpokladajme, za okolnosti ktore sme uviedli, ze A=B" (to je tiez v poriadku, aj keby nakoniec vyslo ze A!=B). c) magicke myslenie myslenie cloveka ma dve poschodia: magicke a racionalne. Racionalne myslenie sleduje strukturu veci a vztahov, magicke myslenie sleduje asociacie obrazov. Ked vykrocite pravou nohou cez prah a odmietate trinastku, nie je to "blbost", ale vysledok obrazoveho myslenia, na ktorom je o.i. zalozene prezitie narodov v divokej dzungli a aj nas zivot, hoci si to nemyslime; necitate noviny?? V technickovednej oblasti sa magicke myslenie prejavuje napriklad zlou interpretaciou logickych usudkov. Jeden priklad: namerane zvysenie koncentracie latky A sposobilo zvysenu nameranu hodnotu latky B a jav C. Ale ktovie ci nakoniec pricina a ucinok nie su opacne? Treba sa opatrne vyjadrovat, ktore suvislosti predbezne povazujeme za jasne a preco a ktore suvislosti berieme len za hypotezy. Co je pricina a co ucinok a ze sa momentalne domnievame ze je to tak. d) psychedelicke vety Pracu nepiste ako metaforicku rozpravu o sile piateho elementu ducha, ale ako technickovednu kucharsku knihu. Su kucharske knihy, podla ktorych aj antitalent uvari specialitu a su knihy, nad ktorymi majster kuchar musi hlbat, ako to bolo. A "vzorom" su tiez niektore navody na pouzitie a nehovoriac o prekladoch navodov z cudzieho jazyka. (k spomenutym navodom plati aj bod g...) e) beletria To znamena styl textu, pri ktorom "ozivaju" akteri napinaveho deja. Napriklad ze "meranie nam ukazalo vysledok, o ktorom sme doteraz netusili". Meranie nezije a teda nic neukazuje, my sa tiez nepodivujeme, len (vo vacsine pripadov) je azda ziaduce pisat stylom racionalnej vecnej schemy: "Pri merani bol pozorovany vysledok, ktory je rozdielny v porovnani s predoslymi meraniami". To je styl neosobny, ako v matematike A+B=C. Takze kto neviete pisat poviedky a basne, tiez by ste to mali dokazat. Upozornenie: obvykle sa vyzaduje pisat text v neosobnej reci ("vykonalo sa" a nie "vykonali sme" ci "vykonal som"). To plati pre oficialne podavane prace. Text, ktory napriklad teraz citate, SOM JAAA napisal neformalne. Diplomovku tak nerobte :-) f) deux ex machina (...vyskocil cert z elektriky) Pri prvom pouziti nejakeho doleziteho odborneho pojmu (nazvu), alebo pri pouziti pojmu ktory povazujeme za menej obvykly, je potrebne pridat vysvetlenie (co to je, odkial to mate, odkial to prislo). Chce to samozrejme nejake znalosti a vediet ze pisete pre odbornikov (ina situacia je clanok do popularneho casopisu, ale o to tazsia), teda ze co odbornikom uz netreba vysvetlovat a od akej urovne zacat vysvetlovat. A najhorsie je to so skratkami, ktore sa odrazu zjavia v texte a nie kazdy vie co to je. Pri prvom zjaveni vysvetlit! a potom sa nou mozete ohanat doblba. A co plati aj pre nasledujuci bod g) - vyrabajte si od zaciatku slovnik s pojmami a skratkami, ich vysvetlenim, a ten pripojite k praci. Konzultant Vam rad poradi, co do zoznamu este doplnit a co otrepane z neho vyhodit. g) zle odborne pojmy (zle pouzite, alebo slangove a podobne) Kto chce s vlkmi byt, musi s nimi vyt. Samozrejme jazyk a aj ten odborny sa vyvija, ale ak Vasi guruovia su zvyknuti desatrocie pouzivat jeden pojem a je to tak v kazdej ucebnici a Vy kecnete cosi ineho, hladite ich proti srsti. Ina vec je, ked sa pojem popletie a pouzije nevhodne, ale sme odbornici a tuto eventualitu prenechame laickym frajerom. Vsimnite si, ze v mnohych knihach sa najdu aj cele diskusne odstavce k pouzitym pojmom: uvedie sa, ze pojem ma rozne znenia, aj jeho cudzojazycne znenie, aj sa vysvetli ze rozni autori ho rozne vykladaju a podobne. A nakoniec sa uvedie, ze v nasledovnom texte sa bude pouzivat vylucne ..., preto lebo... a bude sa pod tym chapat... . Toto uz je seriozny pristup. ----------------- ! Text sa zacina zvoleja rozpravanim o nejakej teme, bez uvodneho vysvetlenia: ze projekt, ze jeho ciele, ze naco to cele bude a o com a preco. ! Text sa konci useknutim rozpravania o nejakej teme, bez zaverecneho zhrnutia o co islo, o co islo predovsetkym a o co menej a co bude dalej. ! V texte striedate nazvy tych istych pojmov. Raz pouzijete cudzi nazov, inokedy slovensky, inokedy iny slovensky a tak sa to strieda cik cak. Oponent si na tom s chutou zgustne, laik je zmateny lebo nevie ze ide o tu istu vec. Pri prvom vyskyte pojmu napiste do poznamky vsetky jeho znenia co poznate (s istym ospravedlnenim mozete uviest aj slangove terminy) a uvedte, ze dalej budete v celej praci pouzivat jedno znenie, ktore ste si z nejakeho dovodu vybrali. Pripojit k praci samostatny zoznam pojmov a skratiek s vysvetlujucimi komentarmi je spolocensky slusne a spuosobne... ! V texte nie su odkazy na literaturu, nie je na svoje pramene "namapovany", hoci na zaver su uvedene. Naco ste ich potom uviedli? Ked, tak potom urobte tzv. komentovany zoznam literatury, kde ku kazdej polozke napisete vetu-odstavec, informujucu o obsahu tej literatury z hladiska pouzitelnosti na Vasu temu. ! Maly pocet stran. Za zimny semester teda nemusite nic extra vyrobit a vygenerovat, ale mali by ste k svojmu buducemu produktu vediet aspon virtualne popisat akysi jeho prototyp, ktory sa samozrejme v etape realizacie bude hodne menit, lebo samozrejme nikto nie je prorokom ako to na zaver dopadne a ako to pojde. Ked nic nenapisete, spravate sa ako Mozart, ktory mecenasovi na otazku kde je rozpracovana symfonia povedal, ze v jeho hlave. Vo vedeckotechnickych oboroch je to trocha (az moc) trapne... A tiez treba nazhanat zdroje informacii, to je naozajstna "pracovna cinnost" ktora sa napr. v manazerskych kruhoch vysoko plati. Ak ste precitali len jedno alebo skoro nic, co si kto o Vas pomysli????????? (o Vasich schopnostiach). Ked tvrdite ze Vase riesenie staci a netreba uvadzat ine zname riesenia alebo fakty, nespravate sa ako technik-odbornik, ale umelec. That's a difference. ! Dvaja (alebo viaceri) robia na spolocnom projekte a odovzdaju prace z ktorych sa velmi tazko lusti kto so urobil, prelina sa to tam, jeden druheho cituje, druhy prveho zamlcuje, povie ze od kolegu prebera fakty a neoznaci ktore a podobne. To je potom fakt katastrofa. Lebo praca sa povazuje za oficialny uradny dokument, na zaklade ktoreho je udeleny titul, ci aspon zapocet. A to je teda vazne, hoci by aj praca bola na Nobelovu cenu. Suvisiace prace maju mat spolocnu uvodnu cast (kapitolu), kde sa jasne napise a este aj nejakym obrazkom vyznaci, KTO robil CO. A ostatny text ma byt odlisny, s jasne vyznacenymi rozhraniami medzi pracami, vsade kde sa cosi od kohosi prebera alebo mu poskytuje. Samozrejme ak je to nutne, nejake casti sa zhoduju (napr. zoznam skratiek a vysvetlenych pojmov). Strucne: toto si treba ujasnit uz na zaciatku, aby bolo jasne kto co bude robit a prezentovat. Aby sa potom netvrdilo, ze "to sa robilo spolu" a tak podobne. Lebo POZOR: v pripade Nobelovej a inej ceny a zasluh si ich mozete rozdelit, alebo zdielat slavu spolocne, ale ak pisete pracu na ziskanie nejakeho titulu viazuceho sa k VASEJ individualnej osobe, musi sa prezentovat pre kazdeho svojou oddelenou castou!!! (aspon kozmeticky navonok, ak to nejde vovnutri!) Zazili sme problemy, za tie roky.... ========================= 5.2 Chyby pri prezentacii ========================= ! Necitatelne priesvitky (slajdy)(pismo mensie ako 14 bodov a nie je bold), a tiez ked su slajdy kopie celych stran textu: kto to bude citat? Nikto! ! Zakecanie sa pri prvych slajdoch a cas utiekol, radsej sa k slajdu 2x vratte! ! Spolahnutie sa na dokonalost svojho predvadzaneho produktu a pokusy s nim v realnom case pred komisiou: urcite prestane fungovat! Nacvicte si presne Vas vystup a ak Vas nikto vyslovne nepoziada aby ste skusili cosi ine, neskusajte. Totiz: obhajoba prace nie je remeselna ani umelecka skuska, nie je az tak dolezita prezentacia nejakej cinnosti, duolezita je Vasa rec, schopnost vysvetlit, prejavit ze mate vedomosti a viete reagovat na otazky. ! Komisia sa nedozvie co konkretne ste robili vy, pretoze hovorite o vsetkom moznom v snahe zaradit svoju temu do kontextu a prestane byt jasne co ste prebrali a co vykonali sam, potom sa zacnu moc vypytovat. ! Jednoslabicne alebo jednovetne odpovede typu ano, resp. nie nepoznam (nerobil) som take a podobne. Toto nie je skuska, kde su presne definovane pravidla co a kolko mate vediet!!! Vladne tu pravidlo dostat zo seba co najviac, obkecat co najviac, lebo mate predviest SEBA, ze nieco na danu temu viete hovorit a mate rozhlad a ste teda hodni titulu. ! Uprednostnenie predvadzania produktu pred vasou prednaskou. Prednaska od VAS je najdolezitejsia, lebo hodnotia VAS a nie krabicu s obrazovkou, alebo nejaky pokus, v ktorom aj tak bohvie ake kuzlo je pripravene, kto to bude zistovat? Ale staci sa na vas 30 minut pozerat ako sa prezentujete a ste jasni. ! Prilisne sklznutie do komercnych reci. Toto nie je firemna prezentacia, ide o to aby ste v prvom rade prezentovali svoje odborne schopnosti ze ste cosi vypotili. Komercia je druhorada a ak vas prezentovana praca ocividne zivi, treba to spomenut len taktne a okrajovo, lebo je aj urcity pravny vztah medzi skolou a pracami studentov vzniknutymi v ramci studijnych povinnosti na tej skole. Je to zamotane, podobne ako vztah medzi firmou a zamestancom, ktory je sice autorom cohosi, ale robil to v ramci uvazku. ! Neposkytnutie obcerstvenia komisii. Iste, komisia nie je odkazana na to, aby ste jej kupovali chlebicky a limo. Ale trci tam 4-8 hodin a pocuva kecy Vas a vasich kolegov a ani neviete kolki z nej su cezpolni, pricestovali z inych fakult. Na druhej strane, ak vsak niektori snazivi jednotlivci zacnu "uplacat" komisiu prezentmi, je to trapne. Naopak, organizovany a dohodnuty refreshment je zmysluplny a nevyzera trapne. Svoju funkciu ma plnit hlavne pocas kratkych prestavok, ked vsetci na chvilu vstanu zo stoliciek, aby sa nadychli pred dalsim hodinovym sedenim. Je to davny, standartny spolocensky zvyk. Mam na mysli MALY refreshment, t.j. keks a kava uz splnia svoju funkciu, oblozene chlebicky je uz slusna lepsia uroven. Informujte sa na katedre. Je to zauzivany spolocensky zvyk a nema zmysel sa tvarit ze neexistuje. (Pozor, mam na mysli obhajoby diplomovych prac, nie nejake zapocty...) ! Prichod presne nacas - je zly. Treba chodit dostatocne vopred, lebo ak by niekto vypadol, resp. meskal, resp. program by isiel rychlejsie, nema zmysel sediet a cakat. Niektore komisie sedavaju od 8:00 az napr. do 17:00 a vy ste tam max. polhodinu-hodinu. na zaver nieco z exotickych zazitkov: ===================================== * Veduci diplomovej prace neodporucil v posudku pracu k obhajobe, lebo bol presvedceny, ze student predklada len to co cerpal od druhych a sam k tomu ani prstom nepohol. Hodinu pred prichodom studenta prisiel do komisie a vysvetlil im slusne svoje stanovisko a dovody a potom sa diskretne vzdialil. Komisia studenta normalne prijala, oznamila mu ze teda veduci ma take a take vyhrady a nechala ho, nech prezentuje, zdovodnuje, brani sa. On to teda predniesol, v diskusii mu vytkli ze tam nema nic urobene, len to co ocividne prevzal a seriozne sa ho pytali, ci v tom dalej pokracoval/pokracuje a ci moze ukazat nieco co dorobil. Povedal ze ano. Potom sa okunal, ze si bohuzial zabudol disketu s najnovsimi vysledkami. Spytal sa komisie, ci moze prist poobede s disketou a ukazat im. Tymto ho okamzite vyhodili.... :-))))))) (P.S. neurobenie obhajoby a jej opakovanie znamena tiez to, ze by sa malo ujasnit, ci tema prace a stav vysledkov moze viest k uspesnej oprave, lebo toto nie je skuska ad hoc) * Student mal uzasnu pracu, kde urobil strasne moc a aj to, co by normalne mohol popreberat ako hotove a od ostatnych. Pri obhajobe skoncil na druhom slajde, kde premietol velku a komplikovanu systemovu schemu a zacal cosi mrmlat o akejsi casti vpravo dole. Tym zabral vsetok cas prezentacie. Bol nakoniec uspesny, ale za polhodinu sa komisia vobec nedozvedela o polovici jeho hodnotnych vysledkov, ani to, ze sa produkt uspesne vyuziva v praxi, proste nic. Mysleli si, ze je to vcelku slusny priemerny student a cosi aj urobil a tym to zhaslo. Odisiel bezpecne utajeny. * Student rozbehol svoju prezentaciu vo velkom style, zrejme ako sa naucil vo firme. Kazdemu z clenov komisie dal do ruky extra kopiu premietanych slajdov, aby mohli sledovat. Praca bola o vyvoji X za pomoci produktu A. Tak sa rozhovoril o produkte A, aky je dobry a vhodny, uzasny, cenovo vyhodny. Ked student ani po 10 minutach neprechadzal ku svojej ulohe (vyvoji X) a stale oslavoval A, predseda ho prerusil, ze nie su na komercnej, ale akademickej pode a chceli by pocut hlavne o tom, co technicky a odborne robil vo svojej diplomovke. Tym studenta zasekli a dalej bolo hodnu chvilu ticho. Naco predseda komisie poznamenal, ze medzi kopiami slajdov ktore mu boli vtisnute do ruky je aj akysi cennik na predaj X, teda ze ci on takto otvorene predava produkt svojej este neobhajenej diplomovky??? Nakoniec vsetko este pomerne dobre dopadlo, len divaci v zadnom rade sa rehotali pod lavicami a komisia v prednom rade sa nasrato mracila. * Student sa s cimsi trapil vo firme a po pol roku sa to tam rozhodli zmenit a zacat nanovo z ineho konca. Tak sa zacal trapit nanovo a do odovzdania prace "stihol" len malo a praca bola slaba a kratka. Vyhovaral sa, ze sa to nedalo viac dotiahnut. Pri podrobnejsej diskusii sa ukazalo, ze to co robil predtym "zatajuje", lebo to povazuje za passe, hoci toho bolo hodne a v diplomovej praci by to bolo malo hodnotu a zabralo vela miesta. Ucelom diplomovej prace je demonstrovat Vase schopnosti samostatnej odbornej prace a nie iba vygenerovat volajaky vzorne zabaleny genialny vysledok! =============================================================================